Voľby naše každodenné

Veľa ľudí si kladie otázku, koho voliť. Koho nevoliť je väčšinou jasné. To, že vo vysokej politike je veľká miera korupcie, okrádania či rodinkárstva, je už každému jasné. A tak pri výbere politickej strany hodnej nášho krúžku vyberáme aj podľa toho, o kom si myslíme, že bude snáď o niečo menej škodiť, ako tí ostatní. Rozhodovanie je to však čisto subjektívne. A po voľbách môže prísť k vytriezveniu.
Prečo máme politikov, ktorí okrádajú či inak škodia? Prečo aj tí, čo idú do politiky s myšlienkou "ja sa nedám!" nakoniec skĺznu k tomu istému a prispôsobia sa väčšine? Odpoveď nie je ľahko prijateľná. Je to nami a tým, ako "volíme" v rámci našich každodenných volieb. Politici sú len náš odraz. Vysvetlím.
Dnes som si v obchode nechtiac vypočula zaujímavý rozhovor. Ono to bol skôr monológ o pár vetách. Asi 12-13 ročný chlapec sa smial svojmu dedovi, že si dedo musí kúpiť pero. Však jemu stačí povedať mame a ona mu z práce donesie 28 pier s firemným logom. A on ich potom rozdá v škole kamarátom a budú mať čím písať. A dedo za perá musí platiť. Odpoveď starého pána som už nezachytila, mám pocit, že len niečo zašomral. Mala som chuť vysvetliť tomu chlapcovi, že on tie perá má síce zadarmo, ale oni ako také zadarmo nie sú. Platí ich predsa mamina firma. Mama takto okradne firmu o 28 pier (nerátam tie,ktoré ona sama v rámci práce použila,však na to tie perá sú). Perá nie sú drahý artikel, ani keď sú potlačené firemným logom, ale v princípe nejde o druh tovaru, o ktorý firma príde. Niekto rád kopíruje na firemnej kopírke, iný zase využíva služobné auto aj na také účely, ktoré firma nepovoľuje. Však to schová v cesťáku. V princípe ide o to isté.
A čo by sa stalo, keby mala mama prístup k iným, oveľa drahším veciam? Nerobia vlastne presne toto isté, čo robíme my v malom, aj naši politici, len na inom, oveľa väčšom, piesočku? Nekradnú perá (aj keď, ktovie..), ale rozdávajú si notebooky a tlačiarne. Neberú veci za pár centov, tam už ide rovno o milióny.
Áno,može byť vtipné porovnávať cenu pera a "stratenú" miliardu eur z nejakého tendra, ale keby sa to bralo percentuálne podľa obratu firmy a štátu, možno by to až taký rozdiel nebol. Podľa mňa ide o princíp a merítko, na akom piesočku sa kto hrá.
Preto si myslím, že ak chceme zmeniť či skôr vymeniť generáciu politikov za poctivú partiu, musíme zmeniť najprv nás. Musíme pochopiť, že hoci to pero stojí firmu len pár centov, keď každý zamestnanec raz za mesiac zoberie takto pár pier, tá suma riadne narastie. A že to tú firmu neovplyvní si nemyslím, však tie peniaze mohla minúť na iné veci (napríklad na lepší firemný večierok či firemnú kávu pre zamestnancov). Musíme pochopiť, že je to presne to isté, čo robia aj naši politici, len oni rozhodujú vo firme s názvom Štát.
Teraz možno nemáme iný dosah na politikov, ako ísť voliť, avšak máme iné možnosti, ako politickú scénu postupne ovplyvňovať. Je to pomocou malých volieb, ktoré bežne robíme - môžeme to pero zobrať alebo nemusíme. Veď politici sú len náš obraz, na väčšom piesočku.
A tak sa skúsme nabudúce zamyslieť, keď budeme v podobnej situácii a budeme mať možnosť voľby, či nám to ozaj stojí za to. A či pripadne neexistuje alternatíva, ktorá by nepoškodila inému ani firme, ale ani nám samým. To sú tie každodenné voľby, ktoré nám pomôžu zmeniť budúcnosť.
Voľbám zdar!